Kto je to miništrant?

Slovko miništrant pochádza z latinského slova „ministrare“, čo v preklade znamená „posluhovať pri stole“. Zjednodušene by sme mohli povedať, že miništranti sú chlapci, ktorí „prisluhujú pri Pánovom oltári".

Niečo o prvých miništrantoch:

Táto služba sa ukázala ako veľmi potrebná už na úplnom začiatku Cirkvi. A najlepšie sa v nej osvedčili mladí, čestní, ochotne počúvajúci i konajúci chlapci. Takí, ktorí z celého srdca milovali Pána Boha a chceli mu bez výhrad slúžiť. I keď to boli časy plné prenasledovania, našlo sa ich veľa. Nemali presne sformulované predpisy, ako sa majú správať. Hlavnou myšlienkou činnosti, ktorú vykonávali, bola služba. Niektoré ich funkcie boli veľmi zaujímavé. Mnohí z nich preberali dary, ktoré veriaci nosili na obetný stôl a ktoré sa po svätej omši zjedli na spoločnej hostine. Iní zase boli poverení strážením vchodových dverí, aby medzi veriacich neprenikli nepriatelia... Naozaj to bola služba plná dobrodružstva.

V začiatkoch boli miništranti oblečení ako ostatní ľudia. Ale postupne aj oni, tak ako kňazi, dostávali slávnostné oblečenie, aby sa aj takto zdôraznila ich dôležitá úloha, ktorú mali pri slávení svätej omše. Veď oni sú vlastne vybraní z ľudu, vyslanci ľudu, určení na pomoc kňazovi pri slávení najsvätejšej slávnosti. Preto sa vždy vyberali mládenci, ktorí si to svojím životom a správaním najviac zaslúžili. Miništrovať, to bolo veľké vyznamenanie. Miništrant bol vzorom pre ostatných.

Chceš aj ty patriť medzi nás a vykonávať túto službu na väčšiu česť a slávu Božiu? Neboj sa a pridaj sa k nám, my ťa s radosťou prijmeme a zasvätíme ťa do tejto vznešenej a krásnej služby Bohu.

Miništranti majú aj svojich patrónov: svätého Tarzícia a svätého Dominika Sávia, ktorí tiež s veľkou láskou slúžili Bohu.

Základné informacie o spiritualite miništranta

Aký má byť miništrant?

Všetci sme povolaní k spáse, lebo Ježiš Kristus za každého človeka umrel na kríži. Aj za miništranta. Miništrant svojou službou pri oltári je tak blízko k Božím milostiam a darom, že ho Ježiš obdarúva mimoriadnymi milosťami a povoláva k svätosti. To si musí uvedomovať každý miništrant, a preto má byť oddaný, čistý, zbožný, vzorný, usilovný.

Oddanosť miništranta

Miništrant má byť úplne a bezvýhradne oddaný svojej vznešenej a svätej službe pri oltári Pána. Jeho oddanosť spočíva v oddanosti vo viere a v láske. Oddanosť vo viere je základom miništrantskej služby. Je stále verný vo viere svojimi myšlienkami, slovami i skutkami, a to nielen pri miništrovaní, ale aj doma, na ulici v škole. Z viery v živého a jemu blízkeho Ježiša Krista vyplýva jeho oddanosť v láske, predovšetkým v láske k Pánu Bohu. Milovať Pána Boha znamená aj dávať príklad v každodennom živote v otázkach viery a mravov ostatným chlapcom a byť im príkladom. To znamená milovať a poslúchať svojich rodičov a pedagógov. Byť oddaný svojim blízkym, spolužiakom a kamarátom a všetkým, ktorí potrebujú jeho lásku. Miništrant má byť príkladom pre svojich kamarátov, pri zabraňovaní hriechu a zlu, cigánstvu, podvádzaniu, zbabelosti, nečistote a iným zlým návykom. Má byť oddaný v láske k Cirkvi, obhajovať jej práva, odhaľovať nespravodlivosti voči nej, brániť jej česť ako aj česť jej služobníkov. Oddanosťou vo viere a v láske si miništrant pevnou vierou a vrúcnou láskou plní svoje poslanie v cirkevnom spoločenstve

Čistota miništranta

Čistotou miništranta rozumieme predovšetkým čistotu srdca, vyvierajúcu z pevnej viery v Ježiša Krista a z vrúcnej lásky k nemu. Miništrant má byť čistý v myšlienkach, slovách i v skutkoch. Nečisté myšlienky sú príčinou straty posväcujúcej milosti. Miništrant sa nemá pozerať na neslušné časopisy, nemá sledovať nevhodné filmy ani televízne programy a nemá neslušne a vulgárne hovoriť. Svojich spolužiakov a kamarátov, ktorí používajú vulgárne slová, má napomínať, a ak to nepomôže, nestretávať sa s nimi. Miništrant sa nemá prehrešovať proti šiestemu prikázaniu, pamútajúc na slová sv. Pavla: ,,A neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého?"_{(1 Kor 6,19)} V tomto zmysle má mať neobmedzenú dôveru k svojmu duchovnému otcovi. Nemá sa však prehrešovať ani proti ostatným Božím a cirkevným prikázaniam. Ak sa previní, má oľutovať svoj čin a vo sviatosti zmierenia obnoviť čistotu svojej duše, aby poslanie miništranta mohol vykonávať na osoh sebe aj ostatným. Miništrant je povinný zachovávať telesnú čistotu. Štaty aj obuv musia byť vždy čisté, vlasy ostrihané a učesané. Z praktických dôvodov má byť v sakristii zrkadlo a každý miništrant má mať svoj hrebeň. Dôležitá je čistota rúk a nechotov. Upravený a čistý na duši i na tele má miništrant plniť svoje miništrantské poslanie.

Zbožnosť miništranta

Zbožnosť miništranta pramení z jeho viery v Boha a z jeho lásky k nemu a treba ju chápať ako určitý stupeň dokonalosti a svätosti. Miništrant má byť zbožný, aby mohol byť Pánov svätý. Pod zbožným človekom si mladí ľudia nemajú predstavovať nejakého zadumaného a zachmúreného starca. Zbožnosť a svätosť je radosť. Radosť v Pánovi. Pred poslednou liturgickou reformou kňaz sa s miništrantami modlil takto: Kňaz: Pristúpim k Božiemu oltáru. Miništrant: K Bohu, ktorý ma potešuje od mladosti. Áno, prichádzame k Bohu, ktorý nás neustále potešuje. O to viac musí miništrant chápať toto potešenie, túto radosť zo služby pri oltári Pána. Táto radosť má byť radosťou, akú prežívajú anjeli v nebi. Má to byť radosť jeho mladosti, jeho celého života. Minštrant denne prichádza k Bohu, ktorý ho potešuje, dodáva mu silu byť zbožným a svätým. Túto radostnú zvesť a zbožnosť pociťuje stále v kostole aj v škole, doma aj na ulici, medzi priateľmi aj pri hrách, pri učení aj pri práci. A pociťuje je aj vtedy, keď sa mu za to posmievajú. Toto všetko znesie pre svoju vieru v Pána ježiša a pre lásku k nemu, lebo je povolaný k jeho službe a k svätosti. Miništranta ako služobníka Pána má vždy zarmútiť, ak sa pácha hriech a zlo. Má ho to však povzbudiť k zvýšenému úsiliu pri konaní dobra, najmä modlitbou, apoštolátom slova a predovšetkým apoštolátom príkladu. Zbožnosť miništranta sa má prejavovať aj navonok, najmä pri oltári, (tým sa podrobnejšie zaoberáme v ďalších kapitolách). Miništrant má pravidelne pristupovať k sviatostiam, najmä k sviatosti zmierenia a k svätému prijímaniu. Má sa denne  modliť ráno aj večer. Večernú modlitbu je vhodné spojiť so zamyslením, ktoré nazývame aj večerné spytovanie svedomia. V spytovaní svedomia má miništrant svoje myšlienky, slová a skutky dávať do súladu so svojou vierou a porovnávať svoje konanie, skutky, slová, myšlienky s tým, ako by sa zachoval v takýchto konkrétnych situáciách Pán Ježiš. Pred začatím každého liturgického obradu a po jeho skončení sa má poďakovať Pánu Ježišovi za milosti, ktoré dostal pri najsvätejšej obete. Modlitby môže vybrať a navrhnúť duchovaný. Zbožnsoť miništranta nemožno merať podľa množstva a dĺžky modlitieb, ale podľa jeh živej a radostnej praktickej viery. Len miništrant plný zbožnosti, svätosti a radosti je správnym služobníkom oltára a pomocníkom kňazov.

Vzorný miništrant

Chlapec, ktorý sa dobrovoľne rozhodne prisluhovať pri liturgických obradoch, by mal byť vzorom predovšetkým prevnou vierou v Pána Ježiša. Svätý Pavol apoštol povedal: ,,A keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol."_{(1 Kor 13,2)}Preto je potrebná láska, ktorá vyplýva z viery v Ježiša Krista. Kto miluje Pána Boha, nepácha zlo, je plný viery, neprotireční Bohu a koná len dobro. Kto miluje Boha plní si svoje kresťanské povinnosti, pristupue k sviatostiam, modlí sa a statočne pracuje. Kto miluje Boha, plní si svoje kresťanské povinnosti, pristupuje k sviatostiam, modlí sa a statočne pracuje. Kto miluje Boha, miluje aj blížneho, nenadáva, nerúha sa, neklebetí, neklame, neosočuje, nepodvádza, nekradne. Chlapec, ktorý miluje Pána Boha, má čistý vzťah k dievčatám. Nepohŕda nimi, nevysmieva sa im, neubližuje im, ale chráni a bráni ich česť a svätú čistotu. Taký chlapec je radosťou rodiny i celého kresťanského spoločenstva. Miništrant má byť teda vzorom v kostole, najmä pri slávení svätej omše, ale aj pri iných liturgických obradoch. Má byť vzorom v správaní sa v škole i doma. Má byť úctivý k starším a pomáhať chorým. Lebo nežije sám, ale žije s ním Kristus, ktorý je Cesta, Pravda a Život, ktorý je vzorom všetkým i našim mladým kresťanom.

Usilovnosť miništranta

Usilovnosť miništranta spočíva v oddanej službe pri Pánovom olátári. Miništrant si má svoje povinnosti plniť presne. Na liturgické obrady má prichádzať včaššie, aby mal čas na pokojnú a dôslednú prípravu. Miništrant sa má usilovne učiť. Má poznať všetky liturgické knihy, rúcha, nádoby a všetko, čo je spojené s miništrantskou službou. Má veľa čítať a študovať náboženskú literatúru a šíriť ju medzi mladými. Nesmie však zanedbávať ani ďalšie predmety, aby získal čo najviac vedomostí. Má sa vedieť kultúrne vyjadrovať a správať. V posledných rokoch je akutálne aj ovládanie práce na počítačoch a štúdium cudzích jazykov. O svoje zdravie sa má starať športovaním v rámci svojich schopností a možností. Mať vzdelaných a múdrych miništrantov je želaním celého kresťanského spoločenstva.

Podľa brožúry Miništranti, SSV