Terajší farský kostol zasvätený sv. Michalovi Archanjelovi, bol vybudovaný v rokoch 1793 – 1811 na mieste staršieho chrámu, ktorý bol zrejme menší s polkruhovo zaoblenou svätyňou, na ktorú nadväzovala kostolná loď pozdĺžneho pôdorysu. Aj tento pôvodný kostol bol zasvätený sv. Michalovi Archanjelovi. Nový kostol začali stavať za farára Michala Baránka, pretože pôvodný kostol bol v zlom stave.

Kostol je vybudovaný v klasicistickom slohu. Je priestranný a pomerne vysoký. V strede presbytéria na stene sa nachádza „kozmický“ totálny Kristus na kríži, ako tajomstvo (mystérium). Pod ním je Bohostánok. V popredí obetný stôl, pri ktorom sa slúžia sv. omše. Projekt vytvoril Ing. arch. Viktor Dohnal z Brna. Kristus a obetný stôl je práca akad. sochára Miloša Vlčeka. Dekórum na prednej stene presbytéria znázorňuje vesmír a maľoval ho akad. maliar Vladimír Procházka. Štyri okná svätyne majú farebné zasklenie, v presbytériu sv. Cyril a sv. Metod. Tieto okná boli zhotovené ešte v roku 1893. V lodi kostola sú zobrazení bl. pápež Ján Pavol II. a bl. Zdenka Schelingová. Tieto okná sú jednoduchšie a novšie - z roku 2011.

Prvá písomne doložená správa o farnosti Šúrovce je z roku 1291. Patrí medzi najstaršie farnosti v najbližšom okolí. Okrem Šúroviec ju tvorili aj neskôr vzniknuté lokality ako Valtov a Várov Šúr, osada Botseg, Zemianske Šúrovce a od konca 15. storočia aj Čepene. Začiatkom druhého desaťročia 17. storočia bol šúrovský kostol zabraný nekatolíkmi. V roku 1615 pôsobil v ňom „správca kostola“ Štefan Baronkay. Neskôr dochádzal do Šúroviec protestantský kazateľ. V rámci cirkevnej organizácie farnosť Šúrovce patrila do ostrihomského arcibiskupstva, potom do Apoštolskej administratúry trnavskej a od zriadenia Slovenskej cirkevnej provincie do arcibiskupstva trnavského. Od roku 1324 pôsobilo v Šúrovciach okolo 43 farárov alebo administrátorov farnosti.

Farský administrátor: kňaz, ktorému sa z nejakého dôvodu zveruje vakantná farnosť (lat. sede vacante = uprázdnený stolec, voľný úrad, neobsadená fara v dôsledku úmrtia, odvolania alebo preloženia farára) a je potom viazaný rovnakými povinnosťami a právami ako farár.

Farár (gr. párochos - udeľujúci; lat. parochus): vlastný pastier farnosti, ktorá je zverená do jeho starostlivosti. Vykonáva v nej pastoračnú starostlivosť o zverené spoločenstvo pod autoritou diecézneho biskupa. V spojení s biskupom vykonáva učiacu, posväcujúcu a riadiacu úlohu v spolupráci s ostatnými kňazmi a diakonmi a pomocou kresťanských laikov. Na to, aby bol platne ustanovený kňaz za farára, vyžaduje sa, aby bol vysväteným kňazom a spĺňal aj iné závažné kritériá. Funkcie, ktoré sú zverené zvlášť farárovi, sú tieto:
1. vysluhovanie krstu
2. vysluhovanie sviatosti birmovania tým, ktorí sa nachádzajú v nebezpečenstve smrti
3. vysluhovanie viatika, ako aj pomazania chorých a udeľovanie apoštolského požehnania
4. vysluhovanie uzatvárania manželstiev a požehnanie sobáša
5. pochovávanie
6. vedenie procesií mimo kostola, ako aj slávnostné požehnanie mimo kostola
7. požehnanie krstného pra- meňa vo veľkonočnom čase 8. slávenie Eucharistie v nedeľu a v prikázané sviatky.
Farár vo funkcii pastiera má poznať zverených veriacich, navštevovať ich, sociálne s nimi cítiť, posilňovať ich, najmä sviatosťami. Má spolupracovať so svojím biskupom a s kňazmi.

Správca farnosti: iný kňaz prechodne určený biskupom pre farnosť v prípade uprázdnenia. Fara sa vakantnou stáva smrťou farára alebo z nejakého dôvodu (odvolanie, chorobu, nespôsobilosť, uväznenie a pod.). Biskup následne riadne určí farského administrátora, ktorý má rovnaké povinnosti a práva ako farár.

(Kán. 519 KKP)

Zoznam kňazov pôsobiacich v Šúrovciach

(rok vo farebnom rámčeku označuje, že daný kňaz zomrel v Šúrovciach)